Vianočné darčeky zaplatené tým, čo máme v domácnosti

S príchodom jesene a pribúdajúcim vianočným tovarom v obchodoch sme sa aj u nás doma zamysleli nad Vianocami. Advent a vianočný čas si každý rok vychutnávame plnými dúškami. Okrem nášho zvyku, že sme na Štedrý večer spolu celá rodina – starí rodičia, deti a vnúčatá –, sme si stanovili na tento rok pre našu trojčlennú rodinu podmienku, že to nebudeme preháňať s darčekmi pre syna. Nuž, niekedy máme vo zvyku uletieť. Poznáte to… i keď sme všetka blízka rodinu spolu, stromček majú starí rodičia, sestra i my, a tak je dieťa zvedavé, či aj pod ostatnými stromčekmi nájde prekvapenie od Ježiška. Ďalšie darčeky prinesú návštevy. Načo? Zrazu ani nevieme ako a detská izba praská vo švíkoch. A keby len detská izba. Hračky sú všade. Nehovoriac o novom oblečení, ktoré si Ježiško u babky neodpustí. Potom má dieťa pätnásť tričiek s dlhými rukávmi, pätoro rukavíc a asi milión ponožiek, a kým vyrastie, každé má oblečené len párkrát a už mu je malé. Vianočné darčeky vnímame ako splnenie túžob, a preto sa oblečenie ako darček objaví len vtedy, ak si ho člen rodiny vyslovene praje. Synovi doprajeme knihy a hračky. Oblečenie zatiaľ k jeho túžbam nepatrí, a tak aj zvyšok rodiny inštruujeme a prosíme, aby nám v tom pomohli.

Pohľad do synovej herne nás ubezpečil v tom, že má veľa hračiek a z niektorých už mentálne vyrástol alebo si k nim nenašiel cestu. To nás doviedlo k myšlienke, že ich predáme a za získané peniaze mu kúpime knihy a hračky pod vianočný stromček. Mimo tohto rozpočtu nedáme na synove darčeky ani cent navyše. Je to pokus, ktorý zatiaľ vychádza. Má to veľký prínos aj pre našu domácnosť, pretože ako domáca pani som sa v každej izbe zamyslela nad tým, či skutočne potrebujeme a využívame rôzne veci, ktorými sme obklopení, a tak predávam za symbolické ceny všetko, čo už u nás nemá miesto. Čakáme na list pre Ježiška a z dostupných finančných prostriedkov sa budeme snažiť naplniť synove túžby. Drevené hračky, ktoré mal syn rád, sú nadčasové, vzdelávacie odkladám pre ďalšie pokolenia a ostatné hračky, pomôcky a oblečenie predávam. Zapíšem, akú sumu som za ne získala, peniaze odložím, a keď budeme vedieť, čo si syn praje pod stromček, použijeme ich. Keď raz naše dieťa vyrastie, porozprávame mu, ako Ježiško zaobstarával tohtoročné vianočné darčeky. Verím, že ho inšpirujeme, aby sa zbytočne neobklopoval nepotrebnými vecami, ale aby im dal šancu poslúžiť niekomu, kto je menej majetný či sporivý, a mohol si tak vytvoriť priestor na niečo nové.

Miriam Miková